Čo s krížom v Európe?

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že vystavovanie kríža v talianskych verejných školách je v rozpore s princípmi náboženskej slobody a prikázal ich odstránenie. Na Slovensku a v Poľsku zástupy rojčivých zástancov ilúzie kresťanskej Európy doviedli národné parlamenty k schváleniu deklarácie, odsudzujúce toto rozhodnutie pretože "nerešpektuje kultúrne dedičstvo a históriu Európy". Šéf KDH M. Fronc sa dokonca vágne, ale o to hrozivejšie vyjadril: "Kríž je vyjadrením môjho presvedčenia, je vyjadrením našej štátnosti, je symbolom dvetisícročnej tradície Európy" a pripomenul, že zbaviť sa takéhoto symbolu by znamenalo "chaos v Európe" (Zdroj: www.sme.sk). Spolu s nimi sa do diskusií zapája aj stádečko inštinktívnych euroskeptikov, ktorým aféra poskytuje možnosť dať priechod iracionálnej averzii voči všetkému, čo len trochu pripomína Brusel.

Na rozdiel od slovenských konzervatívcoch mám na kauzu iný pohľad, aj keď som kresťan a dokonca sa považujem za konzervatívneho. Ich postoj je totiž v nesúlade s mojim náboženským presvedčením, a to konkrétne v dvoch bodoch:

Ideový konflikt pochádza z odlišného ponímania kríža konzervatívcami a štrasburgským súdom. Zatiaľčo páni v Štrasburgu vnímajú kríž ako náboženský symbol, konzervatívci kríž vyhlasujú skôr za kultúrny symbol. Konzervatívci sa buď mýlia, alebo vedome zavádzajú (alebo ich argumentáciu iba zle chápem) , pretože kríž, resp. krucifix (kríž s vyobrazením ukrižovaného Krista) je náboženským symbolom par excellence. Kríž pre mňa predstavuje sebadarovanie Boha, absolútnu lásku, transformáciu ľudského bytia a v prvom rade za veľké náboženské mystérium (to sú moje vágne idey, teologicky vzdelaní by o tom vedeli povedať viac) a redukovať ho na kultúrny symbol (alebo na symbol univerzálnych nenáboženských hodnôt) je jeho degradáciou. Z tohto pohľadu má štrasburský tribunál pravdu, kríž je v prvom rade náboženským symbolom a preto sa javí rozhodnutie ako správne.

Ak aj konzervatívci pripustia, že kríž je náboženským symbolom, oháňajú sa tým, že predsa Európa je kresťanská a máme si naše kresťanské tradície (či jej kresťanského ducha) brániť. Pri pohľade na religiozitu európskej populácie ale musíme konštatovať, že Európa je vo fáze postkresťanskej. Kríž mal na verejných školách miesto v minulosti, keď boli veriaci prakticky všetci a kríž bol samozrejmým vyjadrením náboženského presvedčenia verejnosti. Dnes je táto doba za nami a praktizujúci kresťania sú v Európe menšinou. Prečo teda zachovávať tento relikt, neakceptovať realitu a nezvesiť zo škôl kríže? Kresťanstvo z našej spoločnosti ustupuje. Namiesto šírenia poplašných správ o nastávajúcom chaose v Európe by sme mali tento fakt vnímať ako výzvu k vnútornej obrode cirkvi a zamerať sa na to, ako presadzovať v európskej spoločnosti hodnoty, ktoré máme spoločné s neveriacimi (solidarita s chudobnými, tolerancia, dialóg) – tie sa z nej nevytratia, ak sa svojmu svedomiu nespreneveríme. Svedomie je predsa univerzálnejšie ako náboženské presvedčenie.

Konzervatívci sa teda svojou argumentáciou stavajú medzi dva mlynské kamene: buď degradujú krucifix na kultúrny symbol (a s ním celé náboženstvo), alebo sa chcú vrátiť do dôb, keď sloboda svedomia bola cirkvou považovaná za najväčšie kacírstvo. Kresťania by sa nemali zlákať ani jednou z týchto možností.